Teraz by som najradšej našla svojho ochrancu, ktorý by ma sprevádzal životom s láskou, kto by to tak mohol byť? Snáď nejaký Princ temnot, snáď samotný Vlad Dracula, spokojne ľahla by som si do tejto posteli, do jeho posteli, kde cítila by som sa bezpečne.

Pokojne nechala by som ho zahryznúť sa do mňa, do mojho ja, do mojej poctati bytia,

nech by pocítil silu čo koluje v mojich žilách, tú ktorú mu tak pokorne odovzdávam,

a to nie pretože musím, ale pretože moja duša netúži po inom. Potom by ma vyčerpanú na smrť pokojne uložil do postele kde by na mňa čakali desiatky voňavých krvavých ruží. Ktorých voňa zapíjala by sa mi hlboko pod kožu, až by ma ich vlhkosť prebudila. Pomali so strachom otvorila by som oči, ktoré by vítal pohľad mojho najdrahšieho, ktorý toľké roky čakal len na mňa. Dlhé hodiny vynahradzovali by sme si čas, ktorý nám nebol dopriaty, a keď by prišla noc...

Pochopila by som...

Podstatu jeho krvylačného bytia...

Začali by sme cez noc s ľahkými lekciami stravovania a mne by sa postupne pri jeho ukážkach začal zdvýhať žalúdok,

nie ja to nemožem, nemožem zabiť niekoho takého ktorým som ja sama pred chvílou bola, len aby som sa nasýtila, nie ja nie...

Lenže...

Hlad je veľmi dobrý učiteľ a najlepší kuchár,

pomali som cítila ako mi vyprcháva moja čerstvo nabitá podstata mojho bytia ,

cítila som sa skleslo a aj keby sa čo robilo nenapila by som sa krvy živých,

a tak som celkom ochabla a klesla do jeho náručia, ktoré ma ochránilo bred kamennou dlážkou ktorou bolo posiate celé nádvorie jeho hradu.

" Tak dlho som čakal, a teraz nehodlám o teba prísť "

Zahryzol do svojho zápestia, naklonil si moju hlavu a priložil svoje zápestie na moje ústa.

Hltavými nádychmi som prijímala jeho blahodarnú rokmi kvalitnejšiu krv, ktorú predomnou ešte nikto nikdy nepil.

Hneď ma postavila na nohy, ale obaja sme vedeli co nasleduje, ja krv neprímem nikdy, radšej zomriem v hrozných mukách, no v jeho náručí.

Nemohol ináč ako urobiť mi po voli, tak sme sa vrátili na jeho prekrásnu postel, schúlili sa do klbka a čakali kedy to príde. Posledné slová ktoré som počula, jeho slová čo sa mu cez boľavú hrču v hrdle predrely von boli: " Mi sa stretneme "

Dočkali sme sa a ja som už úplne odišla, nasledoval ma však aj on, nechal roztvorené závesy a počkal si, kedy ranné slnka lúče pohladia jeho mŕtvolne bledú tvár, po toľkých rokoch samoty a čakania ktoré boli úplne zbytočné, sa vzdal, vzdal sa v mene lásky, po toľkej oddanosti a vášne ostala na posteli len kopka nezmyselného prachu dvoch večnosťou spútaných duší.

True love never dies